SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Lexikón slovenských žien vzdáva hold všetkým ženám, ktoré popri svojom poslaní matky a manželky dokázali dať svojmu životu iný rozmer a výrazne sa zapísali do našich dejín. Nemal by chýbať v knižnici nikoho, kto chce spoznať pozoruhodné Slovenky, ktoré formovali rôzne sféry nášho života. Kniha obsahuje 800 hesiel.

Prvé ucelenejšie záznamy o tvorivej aktivite slovenských žien zachytil Ján Kollár v Národných spievankách, kde uvádza mená viacerých zberateliek, zapisovateliek či spoluautoriek ľudovej slovesnosti. Postupne sa v priebehu rokov ženy od týchto aktivít začali presadzovať aj na poli národno-buditeľskom, umeleckom, vedeckom i politickom. V lexikóne sa však dostávame oveľa hlbšie do histórie a nachádzame aj solitéry ako Helenu Zrínsku (1643 – 1703), Žofiu Bošňákovú (1609 – 1644) či uhorskú kráľovnú Máriu z Anjou (1370 – 1395).

Lexikón žien bol v čase svojho vydania (r. 2003) veľmi unikátnym dielom nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Dokumentoval úlohu žien v slovenských dejinách – a to nielen tých najvýznamnejších a najznámejších v oblasti kultúry, vedy, umenia, športu, politiky, náboženského a spoločenského života. Nájdeme v ňom nielen ženy, ktorých život sa uzavrel – napríklad Izabelu Textorisovú (1866 - 1949), Máriu Bellovú (1885 – 1973) či Ľudmilu Pajdušákovú (1916 – 1979). Ale aj inonárodné dámy, ktoré pôsobili väčšiu časť svojho života na Slovensku a výrazne formovali naše dejiny, napríklad Jarmila Podzimková-Mráčková (1928 – 1981).

V neposlednom rade tvoria lexikón aj inšpirátorky literárnych a umeleckých diel, ako napríklad Adela Ostrolúcka (1824 – 1853). Autori skutočne obsiahli všetky oblasti života, o čom svedčí napr. meno známej bylinkárky a ľudovej liečiteľky Ľudmily Thurzovej (1881 – 1971), ľudovej vyšívačky Tomášovej z Dechtíc (19.storočie) alebo čipkárky Márie Tranžíkovej (1938 – 1981).

Cena 9,95 €

Hlavnými témami zborníka odborných príspevkov Fonografické valce v 21. storočí, ktoré zazneli na rovnomennej konferenci v roku 2021, je najmä ochrana tohto nosiča v pamäťových inštitúciách doma i v zahraničí a sprístupňovanie jeho obsahu.

Pokusy zachytiť ľudský hlas sa objavili už v 19. storočí. To, čo bolo pokladané priam za zázrak je dnes pre nás historicky cenným artefaktom, ktorý chceme uchrániť a jeho obsah sprístupňovať pre nasledujúce generácie.

Odborníci v SNK nedávno skúmali, ako zlepšiť fyzický stav tohto média v zbierke Literárneho archívu, kde evidujeme 232 fonografických valcov rôzneho typu, pričom najstaršie z nich pochádzajú z rokov 1914 – 1916. V roku 2019 sa na viacerých valcov zistilo povrchové poškodenie neznámeho pôvodu. O podrobnostiach a výsledkoch výskumu ako aj o dotazníkovom prieskume výskytu týchto nosičov v iných pamäťových a fondových inštitúciách na Slovensku a v zahraničí sa dočítate práve v zborníku Fonografické valce v 21. storočí. Tematicky a obsahovo je určený najmä hudobníkom a pracovníkom knižníc, archívom, múzeám a galériám, súkromným reštaurátorom ako aj zberateľom a tiež študentom stredných a vysokých škôl z hudobných, etnomuzikologických, elektroakustických, reštaurátorských a príbuzných odborov. Pomôže im získať nové informácie o spôsoboch evidencie, odborného spracovania, preventívnej ochrany, formy digitalizácie, sprístupňovania týchto nosičov a prezentácie verejnosti.

O svoje skúsenosti sa podelilo aj niekoľko ďalších inštitúcií. Zástupca Národného múzea Českej republiky Filip Šír píše o projekte inštitúcie, ktorého cieľom je vyvinúť, otestovať a zaviesť vhodné postupy na riešenie komplexnej problematiky dlhodobej ochrany a sprístupnenia zvukových záznamov uložených na historických nosičoch. Príspevok zo Štátnej akadémie výtvarných umení v Stuttgarte pojednáva o poznatkoch v oblasti najnovšieho vývoja technológií v oblasti uchovávania a digitalizácie záznamov z fonografických valcov.

Súčasťou zborníka sú aj postrehy zberateľov na dnes už exotické nosiče zvuku 19. a začiatku 20. storočia. Nemenej atraktívne sú príspevky, ktoré mapujú nahrávky slovenského folklóru a zberateľskú činnosť našich národovcov.

Cena: 31,15 €

Betlehemské hry patria medzi jedinečné príspevky nášho ľudu, ktoré pramenia z tvorivosti pastierov. Dospelí i detskí ochotníci ich hrávali od nepamäti, a to aj v čase socializmu (hoci vtedy nie verejne). A hrajú sa doposiaľ. Kniha Slovenské ľudové betlehemské hry teda komplexne mapuje túto oblasť ľudovej tvorivosti v starších periodikách od polovice 19. storočia.

Hneď v úvode získa čitateľ prehľad odborných poznatkov o slovenských ľudových betlehemských hrách a ich ohlase. Dozvedá sa, že najstaršou priamou stopou ich zápisu je záznam verša z mníchovského kalendária z roku 1432: „Amen. Zabil starú babu kameň.“ - verš sa dodnes ozýva v tomto type ľudovej slovesnosti. O vianočných hrách svedčia záznamy z mestských kníh z konca 15. storočia – napríklad Bardejova či Kežmarku. Zapisovať a zverejňovať ich však začali v 19. storočí napr. Ján Čaplovič, Pavol Dobšinský, Jonáš Záborský i Jozef Gregor Tajovský. Najväčšia vlna záujmu o zapisovanie betlehemských hier spadá do konca I. svetovej vojny až po krátke obdobie po roku 1945.

Jadrom publikácie (viac ako 250 strán) sú zhromaždené zápisy betlehemských hier. Odzrkadľujú nápaditosť ľudí a poukazujú na podobnosť medzi niektorými regiónmi. Medzi prepismi nájdeme napríklad aj Vánoční hru slovenských chlapcú od Boženy Němcovej z roku 1859, Veselohru s Betlehemom na Vianoce z roku 1835 od Jána Kollára, betlehemské hry z maďarského Abova a Hollóházy či od jugoslávskych Čechov.

Záver ponúka hodnotenie známych analytikov betlehemských hier – Štefana Krčméryho, Martina Slivku či Júliusa Pašteku. Výber textov dopĺňa výberová bibliografia, ktorá odkazuje čitateľa na štúdie a články, ktoré sa týchto hier týkajú. Vyše 300 stranová publikácia má troch autorov. Známy teatrológ, filmológ a literárny vedec prof. Július Pašteka vybral texty hier. Ďalšími spoluautormi sú Mišo Kováč Adamov a Augustín Maťovčík.
Cena: 22,50 €

Proglas je jedinečná publikácia, ktorú Slovenská národná knižnica vydala pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko. Obsahuje verše tejto básne, ktorú objavili v roku 1858 v srbských rukopisoch v kláštore Hilandar na Svätej Hore. Jeho autorstvo sa pripisuje Konštantínovi Filozofovi (sv. Cyril).

Kniha Bardejovský katechizmus z roku 1581: najstaršia slovenská kniha sprístupňuje záujemcom o našu históriu i jazyk najstaršiu knihu, ktorá bola vydaná na území Slovenska v domácej reči (tzv. slovakizovanej češtine). Kniha objasňuje jeho mimoriadny význam a hodnotu pre náš národ a jednak objasňuje duchovné hodnoty Malého katechizmu Dr. Martina Luthera, ktorý je súčasťou Bardejovského katechizmu.

Bardejovský katechizmus sa na Slovensku zachoval v podobe unikátneho, jediného, silno poškodeného výtlačku v Slovenskej národnej knižnici. Poškodil ho v presne nezistenom čase kníhviazač, ktorý z neho neprofesionálne odrezal vrchnú časť, a tak sťažil predstavu o jeho autentickej podobe.

V dôsledku toho v ňom sčasti alebo úplne chýbajú prvé horné riadky. Ďalším poškodením sú chýbajúce strany. Skupina bádateľov začala preto po roku 2009 spolupracovať s cieľom vytvoriť čo najzreteľnejšiu predstavu o tom, aký mala najstaršia slovenská kniha pôvodný formát a akým bol jeho autentický text vrátane zničených alebo stratených textových pasáží.

Výsledkom ich snáh je nielen rekonštrukcia textu katechizmu ale i celý rad štúdií, ktoré prehĺbili naše poznatky o dejinách Slovenska - osobitne o jeho knižnej kultúre v 16. storočí a o dejinách kresťanstva a reformácie na Slovensku.
Jadro publikácie tvori text Bardejovského katechizmu, špecializovanými štúdiami ju obohatil prof. Daniel Škoviera, doc. Miloslava Bodnárová, prof. emer. Ľubomír Ďurovič, doc. Milan Žitný, doc. Michal Valčo, historička kníhtlačiarstva v starom Uhorsku z Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti dr. Judit V. Ecsedy a doc. Miloš Kovačka, ktorý je zároveň zostavovateľom celého diela. Vydanie diela podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Cena: 15,00 €