SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Stála expozícia LM SNK Vás prevedie storočiami vývoja slovenskej literatúry.

Expozícia je rozdelená chronologicky:

• Národná dvorana – svetlica alebo výborovňa 1. Matice slovenskej
• Veľkomoravská ríša – kolíska slovanského písomníctva /800 – 1000/  
  Obdobie Veľkomoravskej ríše prezentujú faksimile vzácnych staroslovienskych kódexov, ktoré dokumentujú náboženskú, administratívno-právnu a literárnu tvorbu na našom území.
• Stredoveká literatúra po vzniku Uhorského štátu – Medieval Literature /1000 – 1500/   
  Nitrianske kniežatstvo ovplyvnilo vznik nového Uhorského štátu na prelome tisícročí. Prácu stredovekých pisárov v kláštorných dielňach, skriptóriách, v expozícii stvárňuje rekonštrukcia katedry s dobovými pisárskymi pomôckami.
• Renesančná a humanistická literatúra  /1500 – 1650/  
  Vzdelanecké prostredie obdobia renesancie a humanizmu evokujú kópia bardejovskej knižnice s prvotlačami a renesančný písací stôl.
  
• Literatúra na Slovensku v období baroka /1650 – 1780/   
  Obdobie baroka je charakteristické bojmi s Turkami, rekatolizáciou a početnými protihabsburskými povstaniami, pričom tieto udalosti sa odzrkadlili v dobovej literatúre. Svetskú prózu zastupujú cestopisy, memoáre a biografie, inšpirované tureckými vpádmi a osudmi prenasledovaných, drámu latinské školské hry, ale aj slovenské dialogické scénky.
• Osvietenstvo a počiatky národného obrodenia  /1780 – 1820/
  Oživenie slovenského národného povedomia je predstavené prostredníctvom prác J. Papánka a J. Sklenára. Základom národného obrodenia sa stal jazyk. Expozícia predstavuje prvý román v slovenčine René mládenca, príhodi a skúsenosti od J. I. Bajzu. Kodifikáciu spisovného jazyka na základe „kultúrnej západoslovenčiny" A. Bernolákom reprezentuje gramatická práca Slowár ... vydaná až po smrti autora. V bibličtine sú zastúpené práce básnika B. Tablica, prozaika, dramatika J. Palkoviča ako aj ďalších osobností.
• Klasicizmus /1820 – 1840/ 
  Hlavnými predstaviteľmi Klasicizmu v slovenskej literatúre sú J. Kollár a P. J. Šafárik, ktorí sa hlásili k slovanskej vzájomnosti a upozorňovali na kultúrnu jedinečnosť Slovákov v Uhorsku. Veľký význam mala zberateľská práca, zapisovanie ľudovej slovesnosti a editorská činnosť pri vydávaní piesní.
• Romantizmus /1840 – 1880/ a matičné roky  /1863 – 1875/  
  V expozícii sú začiatky romantizmu znázornené prostredníctvom študentských spolkov pri evanjelických lýceách. Predstavené sú výrazné osobnosti: Ľ. Štúr, J. M. Hurban, S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Botto, J. Kalinčiak a predstavitelia mesianizmu M. M. Hodža, S. B. Hroboň a ďalší. Osobitne sú prezentované revolučné roky 1848 – 1849. Návštevník má možnosť nahliadnuť do redakcie 1. slovenských politických novín - Slovenskje národnje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Memorandum slovenského národa (1861) a založenie Matice slovenskej (1863) poukazujú na počiatky rozvíjajúcej sa vedeckej a kultúrnej činnosti.
• Realizmus a slovenská moderna /1870 – 1918/  
  Po zrušení troch slovenských gymnázií a rozpustení Matice slovenskej sa novým centrom kultúrneho a národného života stal Národný dom v Martine, kde pravidelne vystupoval Slovenský spevokol a sídlili redakcie Slovenských pohľadov (1871) a Národných novín. Prvé obdobie realizmu sa spája s dielami P. Országha Hviezdoslava. M. Kukučína, S. Hurbana-Vajanského, E. Maróthy – Šoltésovej a T. Vansovej. Druhú fázu reprezentujú mená: B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Jesenský. Ku konci prezentovaného obdobia sa v slovenskej poézii objavujú prvky nastupujúcej moderny v autorskom zastúpení I. Krasko, I. Gáll, V. Roy.

Stálu expozíciu rozširujú doplnkové expozície predstavujúce ďalšie etapy vývinu slovenskej literatúry:

• Nestála expozícia + /1918 - 1945/

Výstava zachytáva vývin slovenskej literatúry v období búrlivých spoločensko-politických zmien, rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku prvej Československej republiky, v období svetovej hospodárskej krízy a nastupujúceho fašizmu v Európe. Výstavný projekt približuje diela a autorov novosymbolizmu, vitalizmu, proletárskej literatúry, socialistického realizmu, nadrealizmu, katolíckej moderny, sociálno-psychologického realizmu a lyrizačné tendencie v próze, naturizmus, dramatickú a literárnovednú tvorbu.

• Nestála expozícia ++ /od r. 1945/

Voľné pokračovanie stálej expozície poskytne prehľad o vývine literatúry po 2. svetovej vojne, keď jej charakter určovali zložité politické podmienky. Štátna ideológia predpisovala autorom obsah, témy, ale aj formy literatúry. Výstava prezentuje mnohých spisovateľov, redaktorov a vydavateľov, ktorí boli prenasledovaní, nesmeli tvoriť a zapájať sa do verejného života.

Komentovanú prehliadku stálej expozície LM SNK si môžete objednať.