SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Spoznali by ste svet na mape bez Austrálie, Antarktídy alebo Afriky? Trafili by ste čítaním veduty v Paríži k Mostu Panny Márie? A presne tieto otázky vám pomôže zodpovedať reprezentatívna monografia Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice. „Prvotnopospolným GPS" budú totiž možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet

Kniha prezentuje najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu.
Vďaka nej sa dozviete, ako sa v priebehu storočí menil pohľad človeka na svoje okolie, Európu i svet. Ako postupne zapĺňali papier novoobjavené územia a akosi postupne ľudia začali uvedomovať, že práve presnosť je to, čo je na mape podstatné. 

Napadlo vám niekedy, že objavenie nových území (nielen Ameriky či Austrálie, ale aj „obyčajných“ Viktóriiných vodopádov) bol dôvod na to, aby sa musela prekresliť mapa? Našťastie, veľké zemepisné objavy prišli až po tom, ako Johannes Guttenberg zdokonalil technológiu tlače v roku 1455, a tak sa kartografi už nemuseli trápiť a ručne mapy prekresľovať. Vďaka kníhtlačiarenskemu stroju stačil kvalitný drevorez a mapy, obohatené o nové územia, boli rýchlo a v dostatočnom množstve k dispozícii širokým masám obyvateľstva. Z rokov 1472 a 1493 pochádzajú aj najstaršie kartografické pamiatky, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica. Kronika Hartmanna Schedela, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493 zobrazuje svet ešte tak, ako ju videl staroveký učenec Ptolemaios. A ten videl len Európu, časť Ázie a severné pobrežie Afriky.

Vďaka zemepisným objavom sa rozvíjajú nové žánre - cestopis a topografická literatúra, ktorá ľuďom ponúka nové informácie o neznámych územiach a podnecuje ich fantáziu. Svetlo sveta uzrel prvý glóbus, atlas a prvé plány miest. V 17. storočí sa však v súvislosti s rozpínavosťou Osmanskej ríše a 30 ročnou vojnou do popredia dostáva zobrazovanie vojenských opevnení, táborov, pevností, mapovanie vojenských akcií a bitiek, obliehanie miest.
V 18. storočí boli mapy, veduty i plány veľmi rozšírené aj v bežnom živote - Slovenská národná knižnica sa môže pochváliť mapami, ktoré vytvorili slovenskí rodáci Paul Kray, Samuel Mikovíni, Andreas Erik Fritsch, Samuel Krieger a zakladateľ uhorskej vedeckej geografickej štatistiky Ján Matej Korabinský.

Kniha prezentuje domácej i zahraničnej verejnosti najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu.

Kniha PhDr. Ľubomíra Jankoviča, PhD., historika knižnej kultúry, získala výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii publikácií.

POZOR: Kniha vyšla aj v anglickom jazyku.

Cena publikácie v slovenskom jazyku: 80,00 €

Cena publikácie v anglickom jazyku: 105,60 €

Spolu s knihou Slovenská národná knižnica vydala aj súbor deviatich máp, ktorých originály sa nachádzajú v našich fondoch. Repliky máp či vedút môžu poslúžiť ako výučbový materiál alebo ozdobiť detskú izbu malého bádateľa.
Cena súboru máp: 7,00 €