SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 11. - 13. mája 2015 – Knižnica ako fenomén kultúry a vzdelanosti je témou ďalšieho ročníka medzinárodnej konferencie, ktorá sa venuje dejinám knižnej kultúry. Slovenská národná knižnica ju pripravila pre odborníkov a bádateľov zo Slovenska, Maďarska, Česka a Rumunska, ktorí odprezentujú nové poznatky vyplývajúce z vlastných výskumov rôznorodých knižných prameňov.

"Motto konferencie nevzniklo náhodou. Pretože dejiny knižnej kultúry sú späté s rozvojom písma a knižná kultúra vždy odrážala vyspelosť kultúry národa," uviedla počas otvorenia za Slovenskú národnú knižnicu PhDr. Agáta Klimeková, PhD. Počas troch dní odznie 40 zaujímavých prednášok, ktoré sa budú snažiť priblížiť vznik a budovanie šľachtických, cirkevných, spolkových knižníc či knižné zbierky súkromných osôb, ktoré sú mnohokrát predchodcami dnešných moderných knižníc. Príspevky sa však budú zaoberať aj vývojom samotných kníh a ich miestom v našich dejinách.

Informáciu o konferencii nájdete aj v Kalendári podujatí SNK, kompletný Program konferencie (pdf, 406.83 KB)

Kompletnú fotogalériu z konferencie nájdete na profiloch SNK na sociálnych sieťach: Google+, Facebook

13. máj 2016 - Šľachtické a spolkové knižnice - vznik, vývoj a dedičstvo

Šľachtické knižnice rodov Radvanských a Šemšei predstavili M. Bôbová a A. Klimeková

Záverečný deň konferencie Knižnica ako fenomén kultúry a vzdelanosti patril vzniku a vývoju špeciálnych typov knižníc - od historických šľachtických, ktoré boli určené iba úzkemu okruhu čitateľov, až po spolkové a ľudové, ktoré zasa do určitej miery predznamenali súčasný trend sprístupňovania knižničných fondov širokej verejnosti. Prednášatelia postupne charakterizovali rodinné knižnice šľachtických rodov Radvanských, Šemšei, Zay či Pálfi, z pohľadu ich obsahového, jazykového a časového zloženia. Konštatovali tiež aktuálny stav poznania a spracovania knižníc jednotlivých šľachtických rodov, pričom poukázali na fakt, že informácie o knižniciach odborníci nezískavajú iba priamo na základe štúdia ich fondu, hoci jeho knihy sú primárnym prameňom pre výskum. V prípade šľachtických knižníc totiž často ide aj o tzv. rekonštrukcie knižníc, kedy odborný pracovník vyhľadáva sekundárne zdroje informácií o knižnici napr. v katalógoch, ktoré viedli jej správcovia alebo v testamentoch majiteľov, ktoré dokladujú pohyby v knižnom fonde (napríklad predaje). Pri výskume starých tlačí a rekonštrukciách historických šľachtických knižníc sa príslušnosť tlače - konkrétneho exemplára k danej rodovej knižnici identifikuje najmä prostredníctvom vlastníckych značiek (exlibris v knihe, resp. supralibros na knihe) alebo pomocou pre rod charakteristických znakov na knižných väzbách (štýl knižnej väzby - farba, druh kože, výzdoba a podobne). Keďže v prípade šľachtických knižníc, išlo aj o prestíž majiteľa knižnice, knihy, ktoré sa v nej nachádzali, boli mnohokrát vzácne diela z rôznych vedných odborov, vydávané počas storočí (od inkunábul, cez tlače 16. až 18. storočia), ktoré boli mimo rodiny prístupné iba vybranej skupine čitateľov. Aj pri často vydávaných tituloch však v šľachtických knižniciach môžeme vďaka jedinečnej knižnej výzdobe nájsť unikátne exempláre veľkej hodnoty. Čo najpodrobnejšie spracovaný záznam o jednotlivých tituloch (resp. zväzkoch) šľachtických knižníc, a teda poznanie, čo a v akom stave sa vo fonde knižnice nachádza, je preto nevyhnutným predpokladom pre adekvátnu ochranu fondu. Jednou z možností, ako ochrániť unikátne knižné dokumenty alebo knižnice, je po splnení určitých podmienok napríklad ich vyhlásenie za historický knižničný dokument / historický knižničný fond, ktoré sú vedené v Ústrednej evidencii HKD a HKF. 

Zmenu v chápaní charakteru a určenia knižnice znamenal vznik spolkových a neskôr ľudových knižníc. Na základe zachovaných archívnych a knižničných dokumentov sa odborníkom podarilo čiastkovo zdokumentovať stav knižných zbierok Spolku slovenských žien - Živena (pôsobil aj ako vydavateľstvo kníh a časopisov - napríklad Živena, Dennica) a Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (FMKE) na Slovensku. Získané informácie ale predpokladajú ešte ďalší výskum. 

H. Saktorová predstavila najstarší rukopisný katalóg knižnice rodu Zay. Účastníkov upútal aj príspevok V. Procházkovej k masovej digitalizácii historických knižničných dokumentov NK, realizovanej v spoluprácii so spoločnosťou Google. 

Do storočia 21. a teda digitálnej éry historických knižných fondov účastníkov konferencie preniesol príspevok V. Procházkovej z Národní knihovny v Prahe. Autorka v ňom zhrnula skúsenosti z projektu masovej digitalizácie historických knižničných fondov, ktorú Národní knihovna ČR (NK) realizuje v spolupráci so spoločnosťou Google. Projekt sprístupní historické knižničné dokumenty a fondy NK širokej verejnosti prostredníctvom platformy Google Books a digitálnych knižníc na národnej a medzinárodnej úrovni (Manuscriptorium). Ako ale skonštatovala V. Procházková, úspešnou digitalizáciou a sprístupnením jej výsledkov, práca odborníkov nekončí. Celý proces totiž pozostáva zo subprocesov (dôkladné bibliografické spracovanie, skenovanie, postprocessing a tvorba metadát), ktoré zároveň tvoria informačnú bázu pre ďalšie nadstavby digitalizácie - napríklad špecializované databázy historických knižničných dokumentov, selektujúce dokumenty na základe proveniencie (pôvodu), knižnej grafiky alebo knižnej väzby. Skúsenosti pracovníkov Národní knihovny ČR tak určite budú inšpiráciou aj pre ďalšie projekty digitalizácie historických knižničných fondov. 

Na záver konferencie, A. Klimeková, riaditeľka Odboru správy a spracovania HKD a HKF Slovenskej národnej knižnice, poďakovala účastníkom konferencie za hodnotné a v mnohých ohľadoch inšpirujúce odborné príspevky. Hoci by sa mohlo zdať, že téma knižnice, je vyčerpaná, nie je to pravda, pretože mnohé príspevky priamo poukázali na potrebu ďalšieho výskumu knižníc a ich fondov. Výsledky tohto výskumu SNK opäť rada privíta na nasledujúcom ročníku konferencie, zameranej na dejiny knižnej kultúry a historické knižničné dokumenty a fondy. 

12. máj 2016 - Knižnice cirkvi a cirkevných osobností, Humanizmus v knižniciach, Školské knižnice, Osobnosti dejín knižnej kultúry

Analýza stavu spracovania farských knižníc u nás odznela v podaní J. Cabadajovej. Tlače z knižníc prešovského kráľovského katolíckeho gymnázia v historickom fonde ŠVK v Prešove predstavila Lenka Bichof.

Problematika farských knižníc Janky Cabadajovej (SNK) otvorila druhý deň konferencie. "Bohužiaľ, neexistuje ucelená práca, ktorá by sa systematicky venovala farským knižniciam, za 16 rokov práce v tejto oblasti sa stretávam len s čiastkovými informáciami. Jediný prieskum robí Slovenská národná knižnica od roku 2000," zdôraznila v úvode J. Cabadajová. Dodala, že farské knižnice sú zdrojom kníh, ktoré vyšli najmä v 18. storočí, len približne 3% z počtu, ktorý pracovníci SNK nájdu na farách, sú vzácne prvotlače zo 16. storočia. Doteraz sa Slovenskej národnej knižnici podarilo spracovať a zachrániť viac ako 184-tisíc zväzkov tlačí vydaných do roku 1918, z ktorých najviac, 129-tisíc zväzkov našli v rímsko-katolíckych farských úradoch. Bohužiaľ, 20. storočie bolo storočím, ktoré sa na devastácii farských knižníc podpísalo najviac. Nielen že sa svetom prehnali dve ničivé vojny, najväčšou pohromou bol pre ne socializmus a pálenie kníh v mene politickej uvedomelosti. "Farári, v snahe zachrániť cenné knihy, ich schovávali do pivníc a na povaly. To však malo za následok plesnenie a takmer úplnú devastáciu cenných kníh, keďže sto - dvesto rokov staré knihy tam jednoducho nemali vhodné uskladnenie," dodala Cabadajová.

Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka je vedecko-výskumné pracovisko Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, ktoré vykonáva aj vedeckú, expertíznu a vzdelávaciu činnosť v oblasti východných cirkevných vied a realizuje výskumné projekty. Jeho existenciu predstavil v prezentácii Marek Rímsky. Eszter Kovács zas predstavila Řehořa Rumera - jezuitského kňaza slovenského pôvodu, ktorý v rokoch 1613 - 1618 stál na čele Olomouskej univerzity.

Vo fondoch školských knižníc, o ktorých podrobne hovorili prednášajúci vo štvrtok popoludní, sa nachádzajú aj tlačené kázne, ktoré boli v 17. a 18. storočí súčasťou vyučovania. "Náboženské kázne určené pre mládež boli krátke, aby ich študenti dokázali zopakovať a mali jasne o niečom poúčať," uviedla v prednáške Angela Škovierová z Univerzitnej knižnice v Bratislave. Medzi najstaršie školské knižnice na našom území patrila Lyceálna knižnica v Levoči a knižnica Evanjelického lýcea v Kežmarku. V roku 1566 založili jezuiti v Trnave kňazský seminár, ktorého súčasťou bola aj knižnica pre študentov. Členstvo však študenti nemali zvyčajne zdarma. Gabriela Vašková v referáte zameranom na dejiny sabinovského gymnázia z jeho výročných práv zistila, že v roku 1891 bol ročný poplatok pre študentov gymnázia v mládežníckej knižnici 50 grajciarov, v roku 1905 to bola jedna koruna.

Na Slovensku sa knižnice snažil rozvíjať aj národovec Andrej Kmeť. Podrobnejšiemu výskumu sa venoval Karol Hollý. "Kmeť hlásal "zakladaj sypárne, zakladaj knižnice" - pokladal ich za prínosné nielen pre vzdelancov ale aj pre bežných roľníkov a sám ich pomáhal zakladať nielen v miestach svojho pôsobenia ale aj v blízkom okolí", zdôraznil vo svojej prednáške K. Hollý.

Daniela Škulová zo Slovenskej národnej knižnice sa podrobne zamerala na prvú knihovníčku Matice slovenskej Želmíru Gašparíkovú, dcéru známeho martinského národovca. "Jej cieľom na tomto poste bolo zriadiť študovňu a príručnú knižnicu. Neskôr dostala - ako schopná odborníčka - ponuku zastupovať svoju švagrinú v prezidentskej knižnici a archíve v Lánoch. Z Prahy sa už domov nevrátila, ostala pôsobiť v Národnej a univerzitnej knihovně v Prahe," doplnila D. Škulová.

11. máj 2016 - Knižnica a kalendár ako prameň, Vývoj knižnej grafiky

Príspevok o skrytých pokladoch v knižniciach predniesol F. Gábor Farkas, knižnice zámkov na Morave predstavila Pavla Holíková

Prvý deň odborníci rozoberali najmä knihu ako zdroj a prameň poznania bádateľov. Kniha ako taká našla miesto v špeciálnych miestnostiach - teda knižniciach - až v baroku. Šľachta investuje do honosných knižníc, knihy sa zlátia zlatom a viažu do kože. "Na úkor vied sa však rozvíjajú pavedy - astrológia nahradila astronómiu, lekárske vedy vytláčajú z políc knihy o mágii a vyháňaní démonov," zhodnotila plusy a mínusy toho obdobia Pavla Holíková v príspevku zámockých knižniciach na Morave. Hodnota knihy vzrastá až tak, že sa v mnohých prípadoch stáva vojnovou korisťou. Do vynájdenia kníhtlače je z nej veľmi drahý a luxusný tovar a tak sa - okrem pozemkov, peňazí či koní - objavuje aj v šľachtických testamentoch. "Predpokladom dobrej smrti bola spása duše. A tak sa mnohí majetní i nemajetní snažili už niekoľko rokov vopred zabezpečiť si dobrý posmrtný život rôznymi darmi, ktoré venovali cirkvi a charite. Od roku 1440 sa v pozostalostiach objavujú aj knihy," uviedla vo svojom príspevku Erika Palágyiová.

Odborníčky na knižnú kultúru (Z. Bosáková, B. Svobodová - L. Kurucová) rozoberali aj prínos kalendárov.

Kalendár bol v minulosti súbor klasických a nových poznatkov pre obyčajných ľudí. Preto sú pre výskumníkov cenným prameňom poznania - obsahovali informácie o postavení planét, splnoch, novoch, informácie dôležité pre roľníkov a chovateľov, dátumy výročných jarmokov a dôležitých cirkevných udalostiach, rôzne recepty na liečenie chorôb, informácie z technického vývoja sveta.

Večerné prednášky sa dotýkali knižnej maľby a grafiky.

Mgr. Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK