Bez lásky sa nedá žiť...
Blíži sa Valentín - sviatok zamilovaných. Láska a zamilovanosť sa týkajú každého z nás. Nevyhli sa ani najznámejším „velikánom" dejín našej literatúry. Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú originály ľúbostných listov Andreja Sládkoviča, Ľudovíta Štúra, Pavla Országha Hviezdoslava či Jozefa Miloslava Hurbana. Vďaka projektu Digitálna knižnica a digitálny archív sa nimi môžeme inšpirovať aj dnes.
A predsa sa točí...
Kto by nepoznal veľkých vedcov ako Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei, Giordano Bruno či Isaac Newton, ktorých objavy znamenali prelom v poznaní nášho sveta a vesmíru? Zem sa točí okolo Slnka, rovnako ako aj ostatné planéty v našej slnečnej sústave, vesmír je nekonečný, či jablko padá zo stromu na zem v dôsledku gravitačného zákona... Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú historicky veľmi hodnotné diela týchto velikánov svetovej vedy.
Štúr študoval indický jazyk i hebrejčinu
Viete, že Ľudovít Štúr ovládal okrem slovenčiny 10 ďalších jazykov? Že ho spolužiak na nižšom gymnáziu liečil vínnou kúrou, keď ochorel? Prelistujte si písanku 14-ročného Ľudovíta a pozrite si, ako si precvičoval krasopis. Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú bohatý osobný archív tohto politika, historika, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny. V rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) ponúka SNK viaceré z týchto historicky hodnotných dokumentov v digitálnej podobe.
Slovenská národná knižnica prezentuje umenie európskych knižných tvorcov 15. storočia
Slovenská národná knižnica vydala reprezentačnú obrazovo-textovú monografiu Inkunábuly – umenie európskych knižných tvorcov 15. storočia. Na viac ako 300 plnofarebných stranách približuje odbornej i laickej verejnosti umelecky a historicky najcennejšie pamiatky ranej éry kníhtlače, zachované v jej viac než 500 zväzkovej zbierke.
Autor Tisícročnej včely sa dožíva 75. narodenín
Aj Slovenská národná knižnica si pripomína 75. výročie narodenia spisovateľa, televízneho dramaturga a scenáristu Petra Jaroša, ktorého azda najviac preslávil generačný román Tisíročná včela (1979). Podpísal sa aj pod ďalšiu klasiku slovenskej kinematografie, pod scenár filmu Pacho, hybský zbojník.